A že si máme staviť proti jeho odchodu vlastne.

Nie, nie proti jeho odchodu, že si máme staviť proti tomu, že Filip Kufa sa stane jeho náhradníkom.

Čiže on nevylúčil, že prestane byť predčasne ministrom a že tam príde niekto iný, ale hovorí, že ak to aj niekto iný bude, tak to nebude Filip Kufa.

No a popri týchto rúvačkách ešte existuje niekde predseda vlády, ktorý má najväčší záujem na stabilite vládnej koalície, keďže jeho funkcia je výslednicou vôbec existencie tej koalície.

Za štandardných okolností by on intenzívne pracoval na zmiernení vzťahov alebo nejakom urovnaní, nejakom obchode.

Povedzme to takto.

Nemusia sa tie vzťahy zmieriť a upokojiť, ale môže každý niečo dostať a povedať si, že dobre, lepšie takto ako nijako.

A to si pamätá, že by niekedy hovoril o svojom nominantovi šéf strany, ktorá toho človeka nominovala?

Ako to vnímaš ty, že minister vnútra presúva, ak to tak môžem povedať, tú zodpovednosť za to, čo sa stalo na nejakých dvoch úradníkov, s ktorými sa ale vlastne dohodol na odchode?

Toto bolo pre mňa náročné.

Ja sa nepovažujem za intelektuálne úplne slabého, ale predsa len tieto vyjadrenia Matúša Šutaja Eštoka, keď som ich počúval a potom čítal z agentúrnej správy, tak som si ich musel viackrát v hlave zopakovať, aby som sa v tom zorientoval.

A nepodarilo sa mi to.

Pretože on hovorí, že vyvodil personálnu zodpovednosť voči ľuďom, ktorí nepochybili.

A keďže nepochybili, tak túto zodpovednosť nevyvodzoval vo forme trestu, ale vo forme nejakej dohody.

Čo akokoľvek rozkuskujem, stále mi to nedáva žiaden zmysel a rozumiem z toho len to, že no tak som to hodil na niekoho iného, ale zase, aby som nemusel priznať, že sa stala naozaj nejaká chyba a niekto by za takú chybu potom naozaj mal niesť zodpovednosť, v tomto prípade politickú, tak poviem, že to chyba jednoducho nebola.

Čiže ako by si zhodnotil možno z pohľadu Roberta Fica?

My máme dnes vládu, ktorá autenticky obdivuje diktatúry.

Na politický režim v Číne môže mať každý svoj vlastný názor, ale faktom ostáva, že dlhodobé plánovanie je jedným zo základných kameňov čínskeho hospodárskeho úspechu.

Preto budem plne podporovať iniciatívu slovenskej vlády zadefinovať víziu rozvoja Slovenska až do roku dvetisícštyridsať.

Opäť je to kombinácia.

Podľa mňa z časti je tam aj ten priaznivý sentiment voči nim.

Potom je to z časti, ja tomu hovorím politická pastoračná činnosť.

Je to obsluha ich vlastných voličov.

Prečo to tak je? Prečo sa vlastne takto správame k krajinám a našim partnerom, vďaka ktorým máme aspoň nejaký životný štandard a zároveň sa tak správame ku krajinám, ku ktorým by sme sa teda približovať životným štandardom, keď to takto šarmantne naformulujem, asi nechceli.

Je to tak?

Respektíve toto je zložitejšie.

Toto už je náročná technická otázka a tuná ja si pomôžem.

Neviem, či to prevzali odo mňa.

Lichotilo by mi to dosť na tom, že SaS kritizuje tento typ otázky v tom zmysle, že no to už je naozaj geniálny nápad dávať napríklad Robertovi Kaliňákovi alebo tejto koaličnej zostave do rúk mandát od občanov, aby založili špecializované vyšetrovacie a stíhacie zložky, ktoré budú stíhať špeciálnym spôsobom špeciálne vymedzené trestné činy.

Čo už by sa len mohlo pokaziť, keď niečo takéto zveríš do rúk Robertov a Matúša Šuteja Eštoka a podobne.

Čiže toto je samozrejme úplne legitímna politická téma rozprávať sa o takýchto orgánoch, ale podľa mňa sa nedajú riešiť týmto spôsobom a v podstate aj všetci zúčastnení to vedia.

Ak to vnímame ako vzťah opozičných strán, hm, ako vnímaš tú kritiku, eh, z pohľadu toho, že by ľudia možno, ktorí volia opozíciu, radšej videli možno jemnejšiu kritiku, možno skôr do stredive sily? Pomáha toto samotnej Sas-ke?

Čím to živí.

Nebol by to živil, keby to utial tak, ako to chcel utiať.

On si tam chcel zjednať poriadok.

To, čo som dávnejšie hovoril, keď som to vyčítal Michalovi Šimečkovi v tej v úvodzovkách jeho kauze, respektíve kauze jeho mamy, že on si nevie zjednať poriadok.

Robert Fico sa tu snažil zjednať poriadok a upratať to, ale, ale vravím, urobil tam chyby a tým pádom si nepomohol.

Čím som celým chcel povedať, že on cíti, že to je problém.

A keď toto bude opozícia umne ďalej živiť a priestor na to je, keďže sú tam, ako sám Robert Fico vraví, tisícky ďalších ľudí.

A funguje to? A teraz špeciálne ma zaujíma, čo to teda robí a bude robiť so Smerom a čo to bude robiť s Progresívnym Slovenskom.

Ale to môžeš odvolávať niekoho tak, že povieš, že nemám vás rád?

V skutočnosti môžeš.

Patrí sa povedať aj niečo iné.

Oni už potom rozvinuli nejakú teóriu prečo, ale v skutočnosti Robert Fico, keď to avizoval, tak povedal, že neuviedol iný dôvod, len ten, že respektíve povedal to tak, že ak vy budete odvolávať Tibora Gašpara, no tak my sa vám pomstíme tým, že odvoláme vášho podpredsedu.

To znamená, že akékoľvek argumenty by aj boli za odvolanie vášho podpredsedu, my by sme ho tam tolerovali, keby vy ste nedávali návrh na odvolanie Tibora Gašpara.

No a tie dôvody, to teraz si precvičíme poslucháčov a poslucháčky s dlhšími bradami.

To sa budeme musieť vrátiť asi do roku dvetisícštrnásť alebo možno dokonca dvetisíc trinásť.

Toto je ale v dejinách slovenskej parlamentnej demokracie celkom novum, že opozícii si vlastne premiér odoberá postavenie podpredsedu parlamentu tak hocak.